Pôvodné znenie poznámky 8:

[8] A kassai kamarát már 1321-ben említi Károly egy oklevele: „Lucri camerae nostre in eadem civitale (t. i. Kassa) et provincia existentis” „denarii dicte camerae nostre”. Thallóczy: A kamara haszna története. 148. 1. V. ö. Balogh Albin: Adalékok. (Pannonhalmi évkönyv 1914/15. 115. l.) és Egy kis hozzászólás a magyar pénztörténethez (Numizmatikai Közlöny 1917. 78. l) Vele szemben korábban ez oklevél más értelmezését vitattam (Numizm. Közlöny. 1917. 82. l.). mert a kassai kamara későbbi működésére nincs adatunk s a szomolnoki kamara, melynek hatásköre Kassára is kiterjedt, már 1330-ban is fennállt. V. ö. Orsz. Ltár. D. O. 31216. Sz. Azóta azonban sikerült megtalálnom a dolog helyes magyarázatát Kovachichnál (Formulae Solennes styli. 50–51. l.) a város megnevezése nélkül közölt oklevelekben. Nagy Lajos értesíti ott egy város hatóságát, hogy pénzverő kamarát fog a városban felállítani s a bányavárosokban székelő kamaraispán náluk fogja székét tartani. A város kéri, hogy ne tegye ezt, mert Károly idejében, mikor náluk kamara volt, nagy bajok és folytonos viszályok keletkeztek, melyek során a város bírságképpen 2000 márkát is fizetett. A király avval a feltétellel enged kérésüknek, ha a mondott kamaraispánnak évenként 100 márkát fizetnek lucrum fejében. A város – mint kisebb rosszat – elfogadja a feltételt. Hogy itt Kassáról van szó, azt az említett 1321. évi oklevél bizonyítja, mert éppen azon alapult a kassaiak mentessége a lucrum camerae fizetése alól. A király – lehet – ekkor nem is gondolt a kamara áthelyezésére, de így akarta elérni, hogy Kassa lemondjon jogosan élvezett mentességéről. Később Lajos mégis áthelyezte a kamarát Kassára s az 1367-ben már itt működik. Zichy III. 340. l.

Rýchly preklad:

Košickú komoru spomína už v 1321 listina Karla: „Lucri camerae nostre in eadem civitale (t. i. Kassa) et provincia existentis”, „denarii dicte camerae nostre”. Thallóczy: Dejiny zisku komory. 148. 1. V. porovnaj s Albin Balogh: Dodatky (Ročenka Pannonhalma 1914/45. 115. 1) a článok „Pár slov k dejinám maďarských peňazí (Numizmatické listy 1917. 78. 1). Oproti týmto štúdiám som spochybňoval interpretáciu tejto listiny (Num.listy 1917. 82. 1) lebo košická komora, ktorej pôsobnosť platila aj v Košiciach, už existovala v r. 1330. Porovnaj s Štátny archív v Budapešti D.O. 31216. Odvtedy sa mi podarilo nájsť správnu interpretáciu u Kovachicha (Formulae Solennes styli 50-51. 1.) v listine v ktorej sa názov mesta neuvádza. V tejto listine Ludovít Veľký oznamuje vedeniu nejakého mesta, že sa zriadi komora na ich území, a banský mincmajster bude sídliť u nich. Mesto žiada kráľa aby tak neučinil, lebo počas dôb Karola, kedy komora u nich sídlila mali stále problémy, ktoré vyústili do pokuty 2000 mariek. Kráľ pristupuje na ich žiadosť s podmienkou, že spomenutému mincmajstrovi budú ročne platiť 100 mariek za lucrum. Mesto, ako menšie zlo pristupuje na túto podmienku. Či v tejto listine ide o Košice, alebo nie, to dokazuje listina z r. 1321, lebo práve na základe tejto listiny boli Košice oslobodené od platenia lucrum camerae. Možno kráľ ani nemal v úmysle premiestniť komoru do Košíc, len chcel docieliť aby Košice sa zriekli svojej výsady neplatiť lucrum camerae. Neskôr Ludovít predsa premiestnil komoru do Košíc, a tá od r. 1367 začína svoju pôsobnosť v meste. Zichy III. 340. 1.

Za gramatiku a slovosled sa ospravedlňujem..... 😉

To Smith : díky moc. Jde Ti to výrazně líp než goodlu translatoru 😃

to Ander, smith: Páni, klobúk dole. Vďaka. 😎

Super páni, ešte si to celé budem musieť párkrát prebehnúť, ale bomba.

Badám ako sa pekne potvrdzuje dôležitosť Košíc v tej dobe.😉

Vyznam Kosic nikto nespochybnoval!

Dnes som dostal e-mail z Košíc. Odkazujú ma na zborník Historica Carpatica, 1970 a knihu E. Petácha: Dejiny mincovania v Košiciach, 1986.
Zo zborníka citujem (E.Petách - K začiatkom košickej mincovne):
"Hrivna košická ... nie je z konca 13. storočia, ale z rokov 1332-1338, a to ako jednotka početná a nie váhová."
"Na toto privilégium (z roku 1319 moja pozn.) podľa všetkého nadväzuje i ďalšie a to z 20.6.1321, ktorým Karol Róbert ... oslobodzuje mesto a jeho majetky od komorského zisku a kolekty. Zároveň je tu údaj, ktorý svedčí o tom, že košická komora dávala do obehu vlastné mince. Kráľ schvaľuje razenie nových denárov košickej komory a zároveň sa spomína aj výmena nových denárov košickej komory za staré už ako bežný zvyk."
Výmenu boli povinní urobiť do šiestich týždňov od vyrazenia denárov.
Z mojej strany je to k tejto téme všetko... 🙂

Tak to teda môžeme chápať, akože ešte predtým boli v Košiciach razené peniaze? Ale predpokladám, že to teda ešte boli peniaze, ktoré neboli razené za Karola Róberta, veď ten mal na mesto priamy vplyv až cca od počiatku dvadsiatych rokov, alebo sa mýlim? Alebo mal vplyv v meste už od bitky s Omodejovcami?

No, stretol som sa s názorom (naozaj nepotvrdeným 😃), že mince v Košiciach boli razené už za Ondreja III (minimálne už roku 1297 tam sídlila Kráľovská komora). Samotný Karol mal na mesto vplyv od roku 1307, keď ho daroval Abovi Omodejovi. Veď Omodejovci ho spočiatku podporovali.

Nemám dôvod neveriť ti, pozriem na to. Sám vieš že to nie je na hodinu, ale toto ma zaujíma, mrknem na to a ešte pokecáme. Každopádne ďakujem za výborný názor.