Horniny

:: vyvrelé horniny :: usadené horniny :: premenené horniny

Vyvrelé horniny delíme podľa obsahu kyslých a bázických zložiek a podľa formy výskytu.

Usadené horniny (sedimenty) delíme podľa spôsobu vzniku a podľa stupňa spevnenia.

Premenené horniny (metamorfity) - charakter a vlastnosti premenených hornín do značnej miery závisia od pôvodnej horniny, ktorá bola premenená a stupňa premeny.

:: vyvrelé horniny :: usadené horniny :: premenené horniny
Vyvrelé horniny delíme podľa obsahu kyslých a bázických zložiek a podľa formy výskytu.
V y v r e l é h o r n i n y
charakter hlbinné žilné staršie výlevné mladšie výlevné
kyslé granit
pegmatit
paleoryolit
ryolit

granodiorit

aplit

• • • ryodacit

  kremenný diorit
  krem. diorit. porfyrit kremenný porfyrit
  dacit

neutrálne syenit
syenitový porfýr živcový porfýr trachyt

nefelinický syenit

nefel. syenit. porfýr fonolit fonolit

diorit

dioritový porfyrit porfyrit andezit

bázické gabro
gabrový porfyrit melafýr
čadič

norit

• • • • • • tefrit
            ultrabázické peridotit
            pikrit tešínit bazanit
            dunit
            kimberlit limburgit - - -
            pyroxenit
• • • • • • augitit

Usadené horniny (sedimenty) delíme podľa spôsobu vzniku a podľa stupňa spevnenia.
U s a d e n é h o r n i n ycharakter spevnené
klastické psefity brekcia
zlepenec

psamity	pieskovec

kremenec
arkóza

aleurity	prachovec

pelity	lupok

ílovec
ílovitá bridlica

chemické ality bauxit
laterit

fosfority	fosfáty

silicity	limnokvarcit

rohovec
pazúrik

karbonáty	pramenit

travertín
sinter

evapority	soli Na,K,Mg

sadrovec

organogénne silicity diatomit
radiolarit

karbonáty	vápenec

dolomit
dol. vápenec

kaustobiolity	uhlie

ropa
rašelina

zmiešané chem-klast. slieň
slieňovec
slienitá bridlica

pyroklastické vulk-klast. sopečné tufy
tufity

charakter nespevnené
klastické psefity sutina
štrk

psamity	piesok

hlina

aleurity	spraš

pelity	íly

Premenené horniny (metamorfity) - charakter a vlastnosti premenených hornín do značnej miery závisia od pôvodnej horniny, ktorá bola premenená a stupňa premeny.
P r e m e n e n é h o r n i n y
pôvodné horniny stupeň premeny premenené horniny
ílovito - prachovité sedimenty slabý fylit

stredný	svor

silný	pararula

pieskovce, kremence slabý až silný kvarcit

slienité horniny slabý až stredný erlán

stredný až silný	paraamfibolit

vápence a dolomity slabý až sliný mramor

kyslé až neutrálne magmatity slabý porfýroid

stredný až silný	ortorula

veľmi silný	granulit

bázické magmatity stredný až silný ortoamfibolit

ultrabázické magmatity slabý mastencová bridlica

stredný	serpentinit

zmiešané horniny veľmi silný migmatit

Prvohory
Sú vlastne dvoma samostatnými celkami, ktoré (vzhľadom na kontinuitu historického vývoja organizmov) tradične spájame do jednej éry. Počas starších prvohôr (kambria až devónu) prebehlo v zemskej kôre niekoľko horotvorných procesov, ktoré rozšírili plochu pevninských blokov a čiastočne ich i spojili do väčších kontinentov. Súčasné kontinenty južnej pologule a Indie boli spojené do jedného kontinentu nazývaného Gondwana. V starších prvohorách sa už celkom bežne vyskytovali bezstavovce. Trilobity sa objavili už v kambriu. Neskôr dochádza k rozšíreniu mäkkýšov a kôrovcov. Prvé bezčeľustné stavovce podobné rybám sa objavili v ordoviku. V silúre život prenikol na súš, objavili sa prvé suchozemské rastliny, v devóne aj prvý suchozemský hmyz a obojživelníky. Nové horotvorné procesy značne zmenili na začiatku mladších prvohôr (v karbóne) konfiguráciu pevnín a morí. Vplyvom mnohých rozsiahlych poklesov zemskej kôry vznikli plytké jazerné a morské (šelfové) panvy bohato osídlené hustou vegetáciou a živočíchmi. V perme začali vznikať rozličné formy plazov, z rastlín dominovali paprade a ihličnaté lesy. Nahromadením rastlinnej hmoty vznikli sloje čierneho uhlia (odtiaľ názov útvaru - karbón). V spodných uloženinách mladších prvohôr Gondwany sa našli stopy zaľadnenia. Tak a teraz si popíšeme jednotlivé obdobia prvohôr.

Perm

Trval približne 55 miliónov rokov. V tomto poslednom období sa výrazne menila klíma, a to v dôsledku zväčšovania súší a stúpania priemernej nadmorskej výšky. Hlavným určovacím znakom pre hranicu Karbonu a Permu je výskyt rastlín, hlavne niektorých významných druhov. V spodnom Permu, keď ešte prevládali rastliny výtrusné a kapraďosemenné. Vo vrchnom perme prevládali rastliny nahosemenné, medzi nimi môžeme vypozorovať aj priamych predkov rastlín z druhohôr. V tomto období sa darilo najmä ihličnatým rastlinám. V permu dochádzalo ku striedaniu období sucha a vlhka. Počas vlhkých periód v okolí jazierok rástlo nesmierne množstvo najrôznejších foriem rastlín.

Karbon

"Vek uhlia" Doba jeho trvania sa odhaduje na cca 65 miliónov rokov. Práve v tomto období vznikalo v bažinatých oblastiach čierne uhlie z kameňov plavúňov a prasličiek. V karbónu bola na našom území tropická klíma o čom okrem flóry svedčí aj fauna. Hlavnú zložku vegetácie tvorili stromovité plavúne. V strednom karbónu sa objavujú aj nahosemenné rastliny a prvé ihličnany. Ďalším veľmi významným typom rastlín bol tzv. kordaity, až 30 metrov vysoké stromy. Ku koncu karbónu nastáva suchá klíma a má za následok vymretie niektorých rastlinných skupín (napr. stromovité papradiny).

Devón

"Vek rýb". Toto obdobie trvalo približne 50 miliónov rokov. V Devóne rastliny definitívne rastliny dobili súš. V moriach dominujú ryby. Vyvíja sa prvý sa prvý hmyz. Na zem vyliezajú prvé obojživelníky. Je utvorená ozónová vrstva. Rastlinám sa postupne tvoria cievy s tvrdými stenami, pokožka s prieduchmi.

Silúr
Začal v roku 435 do roku 410. Toto obdobie je typické tým, že´naše územie sa posunulo k severu smerom k rovníku, takže do teplejších krajov. Hlavná udalosť tohto obdobia je kaledonské vrásnenie, ktoré sa nášho územia netýkalo. Vznikajú prvé čelustnaté ryby. V silúre prebiehal aj rozvoj koralových útesov. Na súši sa objavujú prvé drobné rastliny. Silúrske horniny sa niekedy nazývajú aj ordovické. Zachovali sa najmä v Barrandienu. V Silúre prebiehala aj búrlivá sopečná činnosť. Pre Silúr sú na našom území typické jemnozrnné čierne bridlice. S postupným otepľovaním vznikli aj vápence.

Ordovik

Je to obdobie od 490 do 435 miliónov rokov pred súčasnosťou. V tomto období vznikali horniny. Naše územie ležalo v chladnej oblasti južnej pologule, na okraji obrovského kontinentu Gondwany. Dokonca sa hovorí, že na konci Ordoviku bolo bolo niekoľko dôb ľadových. Začali vznikať nové organizmy a to napr.: graptoliti a pílkovité organizmy. Vznikajú prvé kôrovce a prvé rybovité stavovce, ktoré ešte nemajú plutvy a čeľuste. Súvislý pruh hornín sa tiahne približne medzi Prahou a Plzní. V Ordoviku bola hojná sopečná činnosť.

Kambrium

Je to prvé obdobie prvohôr. Naše územie sa nachádzalo v miernom pásme južnej pologule pri okraji obrovského kontinentu Gondwany. Doznievali posledné fázy panafrického vrásnenia. Vznikali aj drobné žulové masívy. V mori sa objavilo veľké množstvo foriem bezstavovcov. Medzi nimi dominujú trilobity tie však v priebehu prvohôr vyhynú. Vznikajú aj prvé mäkkýše. Medzi Prahou a Plzní je najvýznamnejšia oblasť, lebo sa tu zachovalo veľa hornín a skamenelín.