Koiko Tomio napsal/a:
chci to pro sebe na seminarku. Mozna by to šlo časem vypublikovat jako clanek, nevim. Kniha, nebo vetsi projekt urcite ne. Je na kazdym, zda poskytne info, nebo ne, je to kazdeho přeci svobodna vule. Primarne mě šlo o doplnění informaci k nazvum mincí, ty nezvyklé.meny tam mam jako okrajovku.
OK. Môžem tu ešte zverejniť nejaké perličky ak budeš mať záujem. Prípadne sa dohodneme mailom.
Môj mail: franzj1899 zavináč yahoo.com
Môžem pre zaujímavosť vložiť ešte fotku veľkej babundy, ktorá mi bola ponúknutá na predaj. Predajca ju stále vystavuje, len požaduje vysokú cenu. Táto babunda je zošitá cca z 50 kusov a bal váži 8 kg. Bol to jeden z najvyšších nominálov vôbec. Za takéto veľké babundy sa už kupovali nevesty.
Obrázky:
Tu pripájam ďalšie typické africké platidlo. Rozšírilo sa od rovníka až po Južnú Afriku. Anglický názov je Katanga cross, teda Katangský kríž. Ide o medené odliatky. Hlavným strediskom výroby a centrom bolo už od 13. storočia územie Konga. Presnejšie provincia Katanga, nesmierne bohatá na povrchové náleziská medenej rudy. Keďže meď ako surovina si od doby bronzovej uchovávala stabilnú hodnotu, platidlá z nej prijímali nielen africké kmene ale aj arabskí moreplavci - obchodníci. Tento tvar svätoondrejského kríža niektorí historici pripisujú vplyvu kresťanstva, ktoré na africkom kontinente začali šíriť prví kresťania v Egypte a Etiópii. Najmenšie kríže mali hmotnosť cca 1-2 gramy, teda by sme ich mohli prirovnať k drobným nominálom (halierom, centom). Väčšie odliatky pokračovali cca 5, 10, 15, 50, 80, 150-250, 600, 800 až 1000 - 1200 gramov. Za veľkú kilovú katangu sa vyplácali nevesty. V niektorých svetových múzeách sú vystavené až 50 kg medené ingoty. Tieto vlastnili len náčelníci najväčších a najsilnejších kmeňov. Taký exemplár nepredstavoval len menovú hodnotu ale najmä spoločenský status, bohatstvo a postavenie majiteľa v rámci kmeňovej komunity.
Malé katangy sa dávali bohatším príslušníkom kmeňa do hrobov ako obeta. Prikladám obrázok archeologického hrobového nálezu v keramickej nádobke z Konga. Druhý obrázok sú moje katangy. Takéto primitívne formy platidiel sa udržali v Kongu medzi miestnymi až do 50-tych rokov 20. storočia. Dokonca ani Belgičanom sa nepodarilo tento miestny zvyk úplne potlačiť. Katangy sa rozdeľujú na dva základné typy, podľa písmen X a H.
Obrázky:
Dnes teda do tretice ešte jedno typické africké platidlo. Samozrejme ide o kov a výrobky z neho. Obyvateľstvo takmer celej Afriky všeobecne považovalo za najstabilnejšie platidlá nie peniaze ako také, ale kovové artefakty, ktoré im pripomínali svoju kmeňovú históriu, zručnosti predkov a v neposlednom rade funkčné využitie v prípade núdze. Železo, meď, bronz, cín a v 20. storočí aj hliník mohli byť kedykoľvek spracované na potrebné nástroje. Zlato a striebro sa medzi chudobnejšími vrstvami jednoducho neobjavovalo. Tak si každá oblasť prispôsobila a prijímala vlastné domorodé platidlá. Najrozšírenejšie boli kovové náramky, tzv. Manilly. Nejde o hlavné mesto Filipín, ale o výraz, ktorý sa rozšíril v západnej Afrike, hlavne v Nigérii. Ešte v predkoloniálnom období obchodovali portugalskí námorníci s pobrežnými oblasťami Afriky a slovo ,,manilha" portugalsky znamená náramok. Totiž najväčší dojem urobili na domorodcov kovové náramky alebo náhrdelníky. Neskôr sa medzi Európanmi všeobecne vžil názov toho komoditného platidla ako manilla. Tieto náramky sú dodnes spájané s obchodom s otrokmi. Pobrežné kmene začali predávať svojich zajatých nepriateľov z vnútrozemia Portugalcom a Arabom. Veľmi ochotne prijímali platbu v manillách, keďže Portugalci ich pre veľký dopyt začali dovážať. Začiatkom 16. storočia stál otrok 8-10 maniliek. Inflácia a zaplavenie trhu manillami začiatkom 19. storočia znamenalo, že otrok už stál 250 maniliek. Priemerná manilla bola najčastejšie z bronzu a vážila cca 80 - 100 gramov. Po kolonizovaní západoafrického pobrežia Britmi, manilly získali postavenie hlavného platidla v nejednej oblasti. Angličania ich masovo vyrábali a dovážali v obrovských množstvách. Takto dostal jeden typ manilly pomenovanie Birmingham. Neskôr začala produkcia veľkých a ešte väčších exemplárov. Najväčší známy náhrdelník - obruč má 14 kg. Tieto samozrejme náčelníci nenosili bežne, len pri významných kmeňových slávnostiach. Tu išlo presne o to ako pri katangských krížoch, zdôrazniť svoju prestíž, moc a bohatstvo (ekvivalent dnešných zbohatlíkov). Britské úrady však mali začiatkom 20. storočia kardinálny problém. Jednoduchá verejnosť nechcela prijímať zákonné peniaze. Domorodci si z mincí bežne robili ozdoby a manillami sa platilo ďalej. Prijímali sa rôzne opatrenia ale aj tresty. Došlo to až do takého štádia, že roku 1948 britský panovník Juraj VI. podpísal špeciálny výnos schválený parlamentom a úrady spustili operáciu ,,Manilla". Za veľkej propagačnej kampane a štedrých dotácii Britov sa podarilo od obyvateľstva Nigérie vykúpiť viac ako 32 miliónov maniliek. Manilly ako platidlo boli od apríla 1949 oficiálne zakázané. Aby nevznikli nepokoje a lokálne vzbury, úrady ponechali každej rodine asi 200 maniliek. Tak hlboko bol medzi ľuďmi zakorenený zvyk napr. vyplácať manželku alebo vkladať zosnulému do hrobu obetnú manillu. Kým si však v Nigérii zvykali na západoafrickú libru, roku 1960 došlo k vyhláseniu nezávislosti a prešli tak na svoju menu. Ak to pritiahneme za vlasy, dá sa s úsmevom konštatovať, že Nigéria prešla od monetárnej doby bronzovej do doby moderných peňazí za rovných 11 rokov. 😃 😆 😁
https://en.wikipedia.org/wiki/Manilla_(money)
https://www.moneymuseum.com/pdf/yesterday/02_Accross_the_Times/18(14) Kissi Penny, Salt and Manilla Traditional Money in Africa.pdf
Moje manilly.
Obrázky:
Koiko Tomio napsal/a:
zajímavé, že je to vícero typů. Nominál se značil velikostí, nebo právě tvarem ?
Koiko, nominály sa hlavne brali podľa hmotnosti. Keďže v stredoveku používali primitívne metódy odlievania, tak najčastejšie to bol tvar X, prípadne medzityp X+H. Každý základný tvar má ešte zo dva tri subtypy. Bežne si robili formy do piesku a ako sa podaril odliatok, to už veľmi neriešili. V 19. storočí po zdokonalení metalurgických zručností a foriem odlievali väčšie a ťažšie kusy aj do písmena H. Tieto aj 2-3 kg už slúžili ako odznak moci a postavenia. Náčelník ich počas ceremónie vystavil pred chatrč aby každý videl akým bohatstvom disponuje. Inak tieto kríže na území niekdajšieho Belgického Konga nazývali v domorodom jazyku Handa alebo Aspa.
K týmto platidlám treba mať aj literatúru. U nás sa veľmi málo zberateľov zaoberá touto oblasťou a tak tieto primitívne, predmincové a domorodé platidlá ani v Čechách ani na Slovensku nemajú veľkú odozvu. Tento smer stojí v hlbokom ústraní od klasickej numizmatiky.
Pripájam ešte zaujímavú stránku a H - katangu, ktorá však nie je moja. Je stiahnutá z netu. Ja vlastním len menší typ.
https://drstifter.com/images/EBOOK_Englisch_082019-2.pdf
Obrázky:
No dám ešte kamenné platidlá z Afriky. Veľmi podobné kamenné platidlá ako spomínal sigur na začiatku tejto témy, používali aj v západnej Afrike. Teda to nebola len doména ostrova Yap v pacifickej Mikronézii. Kamenné platidlá sa na čiernom kontinente nazývali ,,Sokpé". Platili na území terajších štátov Togo, Ghana a Sierra Leone, zhruba od 16. storočia. Vyrábali ich z kremeňa, ktorý sa nachádzal len v určitej oblasti. Opracovali ich do okrúhleho tvaru a v strede prevŕtali dierku aby sa dali nosiť na šnúrke. Priemerná hmotnosť sa pohybovala okolo 60 - 80 gramov. Najťažšie kusy mali asi 120-150 gramov, takže na remeselníkov z Yapu nemali. Zasa ,,sokpé" (hromové kamene) boli praktické v tom, že zručný človek dokázal vykresať z kremeňa oheň. Druhou surovinou, ktorá sa používala skôr na výrobu ženských náramkov bol druh granitu. Medzi kmeňmi tejto oblasti sa však tiež používal ako platidlo. Zväčša sa nimi realizovali drobné obchody.
Moje exponáty. Dva z kremeňa, jeden náramok pre ženy z granitu.
Obrázky:
Pro vkládání příspěvků se musíte přihlásit.
