V Huszárovi toho chýba viac, myslím, že napr. aj Levoča.

Nemáš PDF ? Lustroval som pár serverov, ale nenašiel som...😞

Inak všimol si si tie paradoxy po zmene režimu ? Alebo to bude vekom ?
Za socializmu - všade samé knihy a hľadali sme porno
Za kapitalizmu - všade samé porno a hľadáme knihy
:D

Akože si zadal do googlu "Mojmír Novotný - Hornictví a mincovna v Rožňave" a vyhodilo ti to samé porno? 😆

sigur napsal/a:

Akože si zadal do googlu "Mojmír Novotný - Hornictví a mincovna v Rožňave" a vyhodilo ti to samé porno? 😆

To len strýko google mi odporučil hľadať nie čo jednoduchšie...🙂

Takže vďaka porno-mailu od Sigura sme o jeden chlp ďalej:

1.) Mojmír Novotný - Hornictví a mincovna v Rožňave - nič nové neprináša. Len čerpá z Pohla. A sme späť pri jedinom zdroji informácie o mincovni v Rožňave;

2.) myslím si, že v textovej časti Pohla o mincovni Rožňava niet ani zmienka, ale zatiaľ som to len preletel (Schmollnitz-Kaschauer Kammer);

3.) v mapke na strane 12 (Mincové komory v 14.storočí v Uhorsku) nie je mincovňa Rožňava vôbec vyznačená aj keď Pohl k nej priradzuje dva denáre Ľudovíta I. P 79-17 a 79-18;

4.) v katalógovej časti je mincovňa Rozsnyó uvedaná vždy s otáznikom (= dohad).

Jen poznámka :
Rozsnyó nemusí nutně znamenat, že Pohl myslel Rožňavu.
Stejný název se někdy používal i pro Râșnov v dnešním Rumunsku.

Teší ma, že niekto po dlhom čase preberá bádateľskú štafetu v oblasti volených kráľov na tomto fóre.
Na starom disku som ešte objavil pokračovanie uvedeného článku: Miroslav Hradil - Poznámka k mincovně v Rožnavě. Fidzi, máš to v pošte😉

Tie články čerpajú z Pohla, ale nie z diela "Munzzeichen und Meisterzeichen...", ktoré bolo publikované až pár rokov po nich. Odvolávajú sa na "Ěvszámnélkuli magyar denárok es obolusok 1308-1502". Bohužiaľ to nemám.

Skús prelustrovať :
Východoslovenská – hornouhorská banská oblasť
Udeľovanie banských výsad rozvíjajúcim sa banským osadám a mestám patrilo k vytváraniu vhodných ekonomických podmienok ťažby a spracovania rudných surovín, čo však priaznivo ovplyvňovalo aj moc panovníka pri zaisťovaní celistvosti krajiny z hľadiska feudálneho spoločenského poriadku. Takýmto spôsobom vznikajú banské mestečká a mestá v dolnouhorskej – stredoslovenskej a hornouhorskej – východoslovenskej oblasti (Marsina, 1973, 1990; Ratkoš, 1974; Juck, 1990).

Z hľadiska udeľovania výsad sú dôležité aj zväzky, či spoločenstvá banských miest. Najprv na strednom Slovensku došlo k združeniu 7 banských miest, a to približne v 80 rokoch 14. storočia. Neskoršie vznikol zasa zväz siedmich východoslovenských banských miest, ktorý si dňa 26. 12. 1487 v Košiciach (vtedajšej metropole Horného Uhorska) potvrdil vlastný štatút (Halaga, 1990). Do zväzu patrili nasledujúce banské mestá: Gelnica, Smolník, Jasov, Rožňava, Spišská Nová Ves a Telkibaňa i Rudabaňa (v Maďarsku). Gelnica, ako najstaršie banské mesto tejto oblasti a s vlastným banským právom, malo v tomto združení výsadné postavenie. Všetky banské mestá prisahali podriadenie sa Gelnici a súčasne sa zaviazali, že budú dodržiavať banské právo, ktoré mala Gelnica zapísané vo svojej knihe (Marcinko, 2004). V dôsledku zániku zväzku anských miest koncom 16. storočia, nastali aj zmeny v postavení a v aplikácii partikulárneho banského práva. Roku 1573 bol vydaný Maximiliánov banský poriadok, ktorého hlavnou funkciou bolo podriadenie všetkých banských podnikov ústrednej štátnej správe a znamenal formálny koniec účinnosti gelnického banského práva.

V Rakúsko-Uhorskej monarchii došlo v roku 1854 k prijatiu jednotného banského zákona, ktorý znamenal koniec roztrieštenosti v banskom práve a s určitými obmenami bol aplikovaný aj v Československej republike až do roku 1957. Stav baníctva na Slovensku a súvisiaceho zákonodarstva s jeho činnosťou v centrálne plánovanom hospodárstve v rokoch 1945 – 1990 je sumarizovaný v kolektívnom diele o dejinách baníctva (Zámora a kol., 2004)