Ponúkam na "pokuk" jeden svätoladislavský. Ide o vzácnejší typ Pohl 83-2a), od bežných typov P 79 sa odlišuje nielen tým, že sv. Ladislav tu má ruku s jablkom rozpaženú, ale tieto neskoršie typy sú charakteristické aj prekreslenými detailmi, všimnite si, že sa Ladislavovi dá dokonca vyčítať výraz tváre...😉

[

](http://img194.imagevenue.com/img.php?image=295745175_lud1_122_440lo.jpg)[

](http://img129.imagevenue.com/img.php?image=295777686_lud2_122_715lo.jpg)

Má taký smutný výraz tváre...🙂
Velmi pekná minca.

Po Archyho minci by som sa rad niecim cerstvym pochvalil aj ja. Jedna sa o nie uplne bezny Ludovitov denar razeny podla Pohla v roku 1344. Žial nie som schopný určiť či sa jedná o Pohl 63-2, alebo 63 - 3. Skoda nie uple zachovanych opisov avsak velmi sa mi paci ze detaily na korune ostali krasne zachovane.

Moja otazka, tu mi asi bude vediet odpovedat Archy, preco su tieto ludovitove denare take male ( vid foto 2 ) a ako potom vyzera obol?

Obrázky:

Dovolím si tvrdiť, že Pohl má pri tejto minci chybne uvedenú značku C-B. Huszár aj Unger uvádzajú C-R. Tvoja minca je teda Pohl 63-3, značka L-B, mincovňa Budín, komorský gróf Lorandus.
Pohl 63-2, teda značka C-R vyzerá takto:

Obrázky:

Mimochodom, obol k tomuto denáru je hneď ďalšia minca v katalógu. 😉 No a ten zvyšok teda prenechám Archymu 😋

Kym som si precital tvoj prispevok dival som sa prave na tuto fotku

http://katalogus.numismatics.hu/product_info.php/cPath/31_38_40/products_id/3726 - nahoda🙂

A otazka na obol sa tykala hlavne velkosti, v zmysle ked je denar taky maly ako potom vyzera obol ... . Kazdopadne dakujem za postreh, myslim ze mas pravdu

Denár bol malý, ale obolus bol ešte menší.🙂 Denáre zo 40-tych a 50-tych rokov boli oveľa menšie ako nasledujúca generácia saracénov a neskorších sv. Ladislavov. Je zaujímavé, že väčšie denáre (širšie) sa začali raziť po roku 1364, kedy Ľudovít ukončil razbu grošov. Od tohto obdobia zhruba sú razené väčšie saracénske denáre a neskôr už širšie svätoladislavské (v tomto poradí, Pohl ich zadatoval zle).
V tomto období sa kráľ vrátil z vojenského ťaženia z Bosny a pokladnica bola natoľko vyčerpaná, že začal robiť určité úpravy, medzi ktoré patrilo už spomínané zastavenie razby grošov, na druhej strane prišlo k razbe širších denárov nového typu.

Dodám, že zavedením svätoladislavkých a saracénskych denárov vo všetkých mincovniach Uhorska sa ujednotil a sprehľadnil menový systém prevzatý z čias Karola Róberta, kedy v v krajine obiehalo veľa nominálov (denáre, oboly, parvy, napodobeniny viedenských fenigov) rôznych veľkostí, hmotností a rýdzostí.

V tomto období je niekedy celkom sporné jednoznačne určiť, či sa jedná ešte o denár alebo už je to obolus.

Archy, prečo si myslíš, že ich Pohl datoval zle?

Pohl radil svätoladislavské pred saracénov, čo myslím datoval zle. Publikoval som to s kolegom v jednom článku, stručne skúsim zrnúť naše dôvody, prečo si to myslíme:

1. Systém mincových značiek na saracénoch je archaickejší ako na svätoladislavských,
2. mincovú značku FB na svätoladislavských podobne ako pri dukátoch radíme do konca 60-tych rokov a vyššie,
3. existuje zopár exemplárov svätoladislavských denárov, ktoré boli preukázateľne razené na saracénoch (údaj podľa Budaja),
4. poukazujú na to veľké nálezy mincí (podľa Budaja): z Pridragy, zo Švice, z Vukovaru a z Madu, kde sa podľa zastúpenia ostatných mincí jedná o poklady zo začiatku 15. storočia a sú tam zastúpené svätoladislavské denáre a nie saracény, z čoho logicky vyplýva, že v tej dobe už v obehu neboli, alebo len v menšej miere. K tomuto by som doplnil dva nové nálezy svätoladislavských denárov z Prašníka (spolu s nimi tu boli posledné groše Karola IV. a prvé groše Václava IV. typy výlučne I., II., a III. - ktoré nám datujú nález do cca 80-tych rokov 14. storočia) a nový nález z Lošonca, kde boli takisto groše karola IV. a Václava IV. po typ VII. (predbežné, nález nespracovaný), navyše tu boli zlaté mince Žigmunda Luxemburského z prvej dekády 15. storočia a pár svätoladislavských denárov kráľovnej Márie. Je takmer isté, že tieto nálezy poukazujú na skutočnosť, že na konci Ľudovítovej vlády a po nástupe Márie, resp. Žigmunda, v obehu najčastejšie sa vyskytovali práve svätoladislavské denáre a saracény (ktoré sa vyskytovali v obmedzenej miere) boli preto staršie.
5. Ľudovítove svätoladislavské denáre sú ikonograficky takmer identické so svätoladislavskými denármi kráľovnej Márie, z čoho vyplýva, že tu musela byť absolútna kontinuita týchto razieb.
   Toto všetko samozrejme nedáva tejto teórii punc absolútnosti, ale predpokladám, že uvedené skutočnosti naozaj môžu videť k prehodnoteniu zaradenia saracénov a svätoladislavských denárov v rámci chronologického spektra.