Dodnes sa vedú spory o tom, či The Doors bol Morrison, alebo precízna intelektuálska posadnutosť Manzareka, ktorý bol Morrisovovi tak vzdialený, ako Potemkin Enterprise. Síce obidve mali nejaký výtlak, ale bolo to o inom. Doors som počúval keď som mal 16 a nachádzal som more právd v Jimových textoch a chápal som celý svet z toho správneho hľadiska. Kto niečo podobné necítil pri hudbe ktorá ho chytila za gule? A že takej muziky bolo... Ako sa tak občas vrátim k tekjto hudbe, pociťujem nutkanie odpovedať na otázku z pred rokov a odpoveď nenachádzam. Túto ich hudbu som mal vždy rád, ale odrovnala ma až platňa L.A. Woman, niečo podobné ako s Beatles, po Sgt. Peppera - dovtedy dobrý bigbít - od Sgt. Peppera umenie, ktoré robí z Beatles fenomén. U Doors je to podobné, všetky platne predtým boli výborné (najmä Waiting for the sun, Soft parade...), ale až L.A. Woman je platňa ktorú naozaj milujem, koniec koncov som v tomto zajedno s Jimom, ktorý na konci svojej cesty povedal "konečne točím bluesový album". Tak ponúkam pre zasvetených jednu z "nebluesových" vyjadrení krásy v skladbe Riders On The Storm: http://www.youtube.com/watch?v=lS-af9Q-zvQ&feature=related

Velký metálista byl Brežněv!😃