Na Huszára ti tento denár nemôže sedieť, pretože ho Huszár nepozná. Je to pekný úlovok, gratulujem. Ale z tvojej strany by sme si zaslúžili fotku, nie miniatúru.😉 Budeš taký dobrý a zverejníš ju tu? Som veľmi zvedavý.
Chcelo by to lepšiu fotku, fotiť makrom za denného svetla. Vtedy by sa dalo niečo bližšie povedať, teraz osobne len hádam a priznám sa ani nemám momentálne na nič čas. 😞
Tá minca vyššie asi nebude Nagybánya, toto je zrejme minca poľskej proveniencie. Ale hovorím, len strieľam z rýchlika literatúru som nevidel sto rokov. 😐
Ak dovolíte vrátil by som sa k tomu "Zápoľského denáru" ... v katalógoch nie je - veľmi blízka je U.699z ... podobá sa aj na mincu U.694, ktorá je však známa len pre zlatý odrazok ... vcelku sa vždy niečim odlišuje.
Táto minca je zaujímavá aj z toho dôvodu, že na podobnú je prihodené práve na českom a...e
Myslím si, že obe mince boli vyrazené z jedného razidla - averz určite - všimnite si najmä chybné majuskuly NN - sú zrkadlovo prevrátené nie len v mene vydavateľa mince, ale aj zdá sa všade, kde sa táto graféma vyskytuje - to znamená, že rytec bol prinajmenšom chybujúci :-)
Druhá podivnosť tejto razby spočíva v absencii perlovca. (Nie som žiadna autorita, ale Zápoľského denáre, ktoré som videl - asi 20 kusov - mali perlovec - pre istotu perlovec, to sú tie maličké guľôčky zoskupené v sústredných kruhoch po obvode celej mince a vo vnútri okolo znaku, alebo erbu). Tie okružia sú v našom prípade však len prosté kružnice. Vzhľadom k tomu, že reliéf je pomerne vysoký, nie je možné hovoriť, že by sa perlovec mohol takto zošúchať - žeby rytec nie celkom poznal, že má do razidla urobiť perlovec ?
Samotné písmo má svojský štýl (ductus) - všimnime si najmä to "A" a štýl číslic letopočtu 1530 - podobné je to s takto zachovanou razbou (minca s dierkou), ale písmo je už trochu iné ... (toto tiež nie je celkom v katalógoch - U. 705 - blízke, ale všimnime si koliesko na štítom ...)
Minca má teda tieto nedostatky:
- nie je "kua" v katalógu !!! 😁
- zrkadlovo prevrátené litery (N) - stane sa :-)
- najmä ale perlovec - taká monotónna činnosť, navyše na priestor veľkosti dnešného asi 1 euro-centu, treba do razidla rozmiestniť tie guľôčky tak, aby to malo aj geometriu ... v celku to na mňa pôsobí, že razidlo spracoval rytec, ktorý sa dal "ľahšie zaplatiť ..."
Keby sme poznali pomer kovov, ktoré sú v strižku vedeli by sme možno povedať, či je to falzifikát, neautorizovaná alebo núdzová razba ... o denároch Jána Zápoľského rád podiskutujem 😉
Obrázky:
Ak som dobre pozeral, tak ten Vladislav I. je Pohl 147-8, mincovňa Sibiu (Rumunsko), komorský gróf Nikolaus Pfeffersack. To druhé je nejaká haluz zo slovenského aukra, ak sa nemýlim. Asi fakt falzifikát, vyzerá to ako keby panenka Mária držala kostričku Ježiška. 😲 😆 Skús dať lepšiu fotku, alebo rozlúšti opis.
... neberte to príliš vážne, teraz som si všimol, že tá minca, ktorá je tu na fotke, nemá koliesko medzi letopočtom a prvým písmenom IOANNES ...
takže neplatí už to prvé, že averz je z toho istého razidla ...🙄
Zápoľského razby, napriek tomu, že sa razili v dvoch mincovniach - Kremnica a Košice boli na našom území v obehu len krátko. Nakoniec aj tu sa razili len v roku 1527. Pokiaľ si dáte tú námahu a prejdete Nálezy mincí na SLovensku (II.-IV.) zistíte, že sa objavujú v depotoch len v dnešnom pohraničí - slovensko- ukrajinská a slovensko-ukrajinsko-maďarská hranica, druhá oblasť nálezov východne od Rimavskej Soboty a južne od Gemerského hradu na rieke Slaná. Ešte počas živého obehu týchto mincí boli po roku 1530 deponované v poklade, ktorý sa našiel v Nitre. Ostatné nálezy aj západne od Nitry sú už z podstatne mladších depotov a dostali sa sem bežným obehom. Zápoľského denáre obiehali ako rešpektované platidlo aj v polovici 17. storočia. Potom už začali byť denárové nominály zo 16. storočia celkovo vytláčané grajciarmi, ktoré začali ako oficiálne platidlo v Uhorsku byť razené počínajúc Leopoldom I.
Na Slovensku boli, zdá sa, Zápoľského denáre (zlaté mince obiehajú a tezaurujú inak) len krátkodobým a okrajovým platidlom, obiehali najmä na území ktoré ovládal s pomocou Turkov. Na území tzv. kráľovského Uhorska boli jeho mince tolerované - boli razené podľa zaužívaného spôsobu uhorských denárových nominálov a odlišovali sa len vlkom v štíte. Nakoniec "laik" ich často nerozozná dodnes :-) V obehu bolo vtedy "u nás" viac poľských a iných zahraničných peniazov, než Zápoľského razieb. Takže "menšia známosť" u slovenských numizmatikov je pochopiteľná.
Fakticky ich vnímame na úrovni sedmohradských mincí (a aj tu sú v tieni povstaleckých razieb) a Ján Zápoľský je slovenskou historiografiou značne zatláčaný do úzadia, akoby ani nebol súčasťou našich dejín.
Nakoniec čo viete o dejinách Sedmohradska ? ;-)
Pro vkládání příspěvků se musíte přihlásit.
