Horniny
:: vyvrelé horniny :: usadené horniny :: premenené horniny
Vyvrelé horniny delíme podľa obsahu kyslých a bázických zložiek a podľa formy výskytu.
Usadené horniny (sedimenty) delíme podľa spôsobu vzniku a podľa stupňa spevnenia.
Premenené horniny (metamorfity) - charakter a vlastnosti premenených hornín do značnej miery závisia od pôvodnej horniny, ktorá bola premenená a stupňa premeny.
Múdry sa teší objaveniu pravdy, hlupák falošnosti.
:: vyvrelé horniny :: usadené horniny :: premenené horniny
Vyvrelé horniny delíme podľa obsahu kyslých a bázických zložiek a podľa formy výskytu.
V y v r e l é h o r n i n y
charakter hlbinné žilné staršie výlevné mladšie výlevné
kyslé granit
pegmatit
paleoryolit
ryolit
granodiorit
aplit
- ryodacit
kremenný diorit
krem. diorit. porfyrit kremenný porfyrit
dacit
neutrálne syenit
syenitový porfýr živcový porfýr trachyt
nefelinický syenit
nefel. syenit. porfýr fonolit fonolit
diorit
dioritový porfyrit porfyrit andezit
bázické gabro
gabrový porfyrit melafýr
čadič
norit
- tefrit
ultrabázické peridotit
pikrit tešínit bazanit
dunit
kimberlit limburgit - - -
pyroxenit
- tefrit
- augitit
Usadené horniny (sedimenty) delíme podľa spôsobu vzniku a podľa stupňa spevnenia.
U s a d e n é h o r n i n ycharakter spevnené
klastické psefity brekcia
zlepenec
psamity pieskovec
kremenec
arkóza
aleurity prachovec
pelity lupok
ílovec
ílovitá bridlica
chemické ality bauxit
laterit
fosfority fosfáty
silicity limnokvarcit
rohovec
pazúrik
karbonáty pramenit
travertín
sinter
evapority soli Na,K,Mg
sadrovec
organogénne silicity diatomit
radiolarit
karbonáty vápenec
dolomit
dol. vápenec
kaustobiolity uhlie
ropa
rašelina
zmiešané chem-klast. slieň
slieňovec
slienitá bridlica
pyroklastické vulk-klast. sopečné tufy
tufity
charakter nespevnené
klastické psefity sutina
štrk
psamity piesok
hlina
aleurity spraš
pelity íly
Premenené horniny (metamorfity) - charakter a vlastnosti premenených hornín do značnej miery závisia od pôvodnej horniny, ktorá bola premenená a stupňa premeny.
P r e m e n e n é h o r n i n y
pôvodné horniny stupeň premeny premenené horniny
ílovito - prachovité sedimenty slabý fylit
stredný svor
silný pararula
pieskovce, kremence slabý až silný kvarcit
slienité horniny slabý až stredný erlán
stredný až silný paraamfibolit
vápence a dolomity slabý až sliný mramor
kyslé až neutrálne magmatity slabý porfýroid
stredný až silný ortorula
veľmi silný granulit
bázické magmatity stredný až silný ortoamfibolit
ultrabázické magmatity slabý mastencová bridlica
stredný serpentinit
zmiešané horniny veľmi silný migmatit
Múdry sa teší objaveniu pravdy, hlupák falošnosti.
Prvohory
Sú vlastne dvoma samostatnými celkami, ktoré (vzhľadom na kontinuitu historického vývoja organizmov) tradične spájame do jednej éry. Počas starších prvohôr (kambria až devónu) prebehlo v zemskej kôre niekoľko horotvorných procesov, ktoré rozšírili plochu pevninských blokov a čiastočne ich i spojili do väčších kontinentov. Súčasné kontinenty južnej pologule a Indie boli spojené do jedného kontinentu nazývaného Gondwana. V starších prvohorách sa už celkom bežne vyskytovali bezstavovce. Trilobity sa objavili už v kambriu. Neskôr dochádza k rozšíreniu mäkkýšov a kôrovcov. Prvé bezčeľustné stavovce podobné rybám sa objavili v ordoviku. V silúre život prenikol na súš, objavili sa prvé suchozemské rastliny, v devóne aj prvý suchozemský hmyz a obojživelníky. Nové horotvorné procesy značne zmenili na začiatku mladších prvohôr (v karbóne) konfiguráciu pevnín a morí. Vplyvom mnohých rozsiahlych poklesov zemskej kôry vznikli plytké jazerné a morské (šelfové) panvy bohato osídlené hustou vegetáciou a živočíchmi. V perme začali vznikať rozličné formy plazov, z rastlín dominovali paprade a ihličnaté lesy. Nahromadením rastlinnej hmoty vznikli sloje čierneho uhlia (odtiaľ názov útvaru - karbón). V spodných uloženinách mladších prvohôr Gondwany sa našli stopy zaľadnenia. Tak a teraz si popíšeme jednotlivé obdobia prvohôr.
Perm
Trval približne 55 miliónov rokov. V tomto poslednom období sa výrazne menila klíma, a to v dôsledku zväčšovania súší a stúpania priemernej nadmorskej výšky. Hlavným určovacím znakom pre hranicu Karbonu a Permu je výskyt rastlín, hlavne niektorých významných druhov. V spodnom Permu, keď ešte prevládali rastliny výtrusné a kapraďosemenné. Vo vrchnom perme prevládali rastliny nahosemenné, medzi nimi môžeme vypozorovať aj priamych predkov rastlín z druhohôr. V tomto období sa darilo najmä ihličnatým rastlinám. V permu dochádzalo ku striedaniu období sucha a vlhka. Počas vlhkých periód v okolí jazierok rástlo nesmierne množstvo najrôznejších foriem rastlín.
Karbon
"Vek uhlia" Doba jeho trvania sa odhaduje na cca 65 miliónov rokov. Práve v tomto období vznikalo v bažinatých oblastiach čierne uhlie z kameňov plavúňov a prasličiek. V karbónu bola na našom území tropická klíma o čom okrem flóry svedčí aj fauna. Hlavnú zložku vegetácie tvorili stromovité plavúne. V strednom karbónu sa objavujú aj nahosemenné rastliny a prvé ihličnany. Ďalším veľmi významným typom rastlín bol tzv. kordaity, až 30 metrov vysoké stromy. Ku koncu karbónu nastáva suchá klíma a má za následok vymretie niektorých rastlinných skupín (napr. stromovité papradiny).
Devón
"Vek rýb". Toto obdobie trvalo približne 50 miliónov rokov. V Devóne rastliny definitívne rastliny dobili súš. V moriach dominujú ryby. Vyvíja sa prvý sa prvý hmyz. Na zem vyliezajú prvé obojživelníky. Je utvorená ozónová vrstva. Rastlinám sa postupne tvoria cievy s tvrdými stenami, pokožka s prieduchmi.
Silúr
Začal v roku 435 do roku 410. Toto obdobie je typické tým, že´naše územie sa posunulo k severu smerom k rovníku, takže do teplejších krajov. Hlavná udalosť tohto obdobia je kaledonské vrásnenie, ktoré sa nášho územia netýkalo. Vznikajú prvé čelustnaté ryby. V silúre prebiehal aj rozvoj koralových útesov. Na súši sa objavujú prvé drobné rastliny. Silúrske horniny sa niekedy nazývajú aj ordovické. Zachovali sa najmä v Barrandienu. V Silúre prebiehala aj búrlivá sopečná činnosť. Pre Silúr sú na našom území typické jemnozrnné čierne bridlice. S postupným otepľovaním vznikli aj vápence.
Ordovik
Je to obdobie od 490 do 435 miliónov rokov pred súčasnosťou. V tomto období vznikali horniny. Naše územie ležalo v chladnej oblasti južnej pologule, na okraji obrovského kontinentu Gondwany. Dokonca sa hovorí, že na konci Ordoviku bolo bolo niekoľko dôb ľadových. Začali vznikať nové organizmy a to napr.: graptoliti a pílkovité organizmy. Vznikajú prvé kôrovce a prvé rybovité stavovce, ktoré ešte nemajú plutvy a čeľuste. Súvislý pruh hornín sa tiahne približne medzi Prahou a Plzní. V Ordoviku bola hojná sopečná činnosť.
Kambrium
Je to prvé obdobie prvohôr. Naše územie sa nachádzalo v miernom pásme južnej pologule pri okraji obrovského kontinentu Gondwany. Doznievali posledné fázy panafrického vrásnenia. Vznikali aj drobné žulové masívy. V mori sa objavilo veľké množstvo foriem bezstavovcov. Medzi nimi dominujú trilobity tie však v priebehu prvohôr vyhynú. Vznikajú aj prvé mäkkýše. Medzi Prahou a Plzní je najvýznamnejšia oblasť, lebo sa tu zachovalo veľa hornín a skamenelín.
Múdry sa teší objaveniu pravdy, hlupák falošnosti.
Pro vkládání příspěvků se musíte přihlásit.