tak bude to asi skôr Ladislav V.Pohrobok, aj keď na tom úlomku chýba tá časť, ktorá by to jednoznačne určila 😃, Dám urobíť po novom roku rozbor kovu a kto bude mať viac času sa môže pustiť do nejakého článku.

Žigmundove parvy sú normálne dosť nuda, lebo je ich veľa a sô väčšinou bez značiek. O to viac potešia keď sa nájde značka. Na prvom je I - čko (asi Bratislava???) na druhom asi R - ko (Rožňava ???).

Obrázky:

Nedávno mi utieklo zopár pekných parvov a ducatov so zaujímavými značkami...hmm, čo už? 🙂

K značke "I" a jej spájania s bratislavskou mincovňou budem citovať z článku:

BUDAJ, M.: Dukáty Žigmunda Luxemburského z rokov 1387-1402 a poznámky k otázke ich razby v Bratislave. Numizmatika 24, 2014, s. 33-38.

"5. Ďalším závažným argumentom proti teórii o razbe zlatých mincí v Bratislave je fakt, že jej autori sa opierali o mincovú značku „I“ , ktorú považovali za skratku stredovekého názvu Bratislavy, čiže Istropolis. Mylnosť ich interpretácie spočíva v tom, že za Žigmunda Luxemburského sa pre Bratislavu tento názov nepoužíval. V latinsky písaných prameňoch sa objavuje pomenovanie civitas Posoniensis (1432), v nemeckých ako Prespurgk (1435), v slovensko-českých ako v Prespurcze (1429) alebo Prespurk (1437) (Lysá 2010, s. 105). Názov Istropolis sa v rôznych obmenách ujal až neskôr, za vlády Mateja I. (1458-1490).

1. Mincová značka „I“ sa pre Bratislavskú mincovňu nemohla používať v 15. storočí aj z ďalších dôvodov. Takáto značka sa totiž nachádza aj na minciach Žigmundovho nasledovníka Albrechta (1437-1439), hoci sa k jeho mincovaniu v Bratislave neviažu takmer žiadne písomné pramene. Naopak oveľa intenzívnejšie je doložená razba mincí v Bratislave až v rokoch 1440-1442, za vlády Alžbety a jej syna Ladislava V. Vtedy sa však pre Bratislavu používala skratka „P“, čiže Posonium. Ak by predchodcovia udávali pre Bratislavu označenie „I“, potom by to ich nasledovníčka pravdepodobne nemenila. Navyše v časoch politickej a hospodárskej krízy by to bolo neobvyklým a nelogickým javom. Značky „I“sa pomerne často objavujú aj na denároch Vladislava I. (1440-1444) (napríklad Pohl 1982, typy 135-8-9-10; 137-3; 140-3; 141-7; 143-5; 143-10, 15-16, 19, 25-26; 144-2). Vyskytujú sa v rôznych obmenách aj na jeho razbách z rokov 1440-1441, keď určite nemohli patriť Bratislave. V tomto období tu totiž Vladislav nemohol raziť mince, lebo mesto bolo v rukách Alžbety až do jej smrti 17. decembra 1442. Z uvedených skutočností vyplýva, že písmeno „I“ nemohlo v žiadnom prípade patriť v prvej polovici 15. storočia Bratislave a v tomto období sa tu nerazili ani zlaté mince. "

Ja osobne neviem lebo som túto tému priznám sa moc do detailov neštudoval. Preto pridávam množstvo otáznikov.
Vychádzal som z Pohla ktorý kvartingy ktoré začínajú na I priraďuje k Bratislave.
A aj ty Sigur si publikoval denár Wladislava I. so značkou I - h a uviedol že veríš v jej bratislavský pôvod.

Jasne, toto som tu tvrdil viackrát, to nepopieram. Na tento článok som narazil až nedávno, niekedy pred Vianocami a teraz sa mi zdalo vhodné to tu postnúť.
Mimochodom, pri všetkých mojich minciach so značkou "I" mám v kolónke "Mincovňa" uvedené "Bratislava?". A aj si to tak nechám, lebo tomu tak nejak chcem naďalej veriť. 😉

Hej však vďaka za to. Ja sa rád poučím aj keď nie všetky argumenty sú rovnako presvedčivé. Ja si nechávam kolonku Bratislava otvorenú. Veď napríklad kvartingy s P - čkom ani neexistujú. Aspoň ja som žiadny nevidel a kvartingov mi prešlo rukami dosť. Ani Pohl nepozná P - niečo kvarting iba I - P.
Takže pre mňa Bratislava zostáva v hre.. :-)

A že sa kvartingy v Bratislave razili je zdokumentované...

Dobrý deň! Rád by som Vás poprosil o pomoc pri určenímincovní odfotených mincí o ktorých si myslím, že ich razili za panovania Žigmunda Luxemburského.Snažil som sa o to ako snaživý učeň ale ani za pomoci Huszára som neuspel.Preto sa s prosbou obraciam k tým múdrejším a zdatnejším v problematike.Ďakujem! Ivan

Obrázky:

.. tuto minci jsem dala do sekce s určením a prý patří sem 😉

Obrázky:

Mikuláš Redwitz